Pamätajme na Lepanto!
Autor: Lukáš Krivošík | Publikováno: 21.04.2007 | Rubrika: Kulturní válka
Ilustrace
Popredné talianske noviny zverejnili informáciu, podľa ktorej nechal komunista Fausto Bertinotti, predseda talianskej poslaneckej snemovne, odstrániť z prijímacej sály budovy parlamentu historický obraz, zachytávajúci scénu z námornej bitky pri Lepante.

Ako roztrasený predseda talianskeho parlamentu ustupuje aj najbanálnejším vrtochom moslimských radikálov priamo v budove svojho úradu a ospravedlňuje sa Turkom za Lepanto.

Popredné talianske noviny zverejnili informáciu, podľa ktorej nechal komunista Fausto Bertinotti, predseda talianskej poslaneckej snemovne, odstrániť z prijímacej sály budovy parlamentu historický obraz, zachytávajúci scénu z námornej bitky pri Lepante.

V tomto rozsiahlom strete zo 7. októbra 1571, porazilo spojené vojnové loďstvo kresťanských štátov bojovú flotilu Osmanskej ríše. Vtedajšia situácia dosť pripomínala dnešok. Turci razantne postupovali naprieč Európou, vraždiac a plieniac, pričom sa dostali až na Slovensko. Tí, čo sa vlajkám s polmesiacom postavili na odpor, boli väčšinou zničení.

Víťazstvo v námornej bitke pri Lepante, neďaleko gréckych brehov, bolo pre vtedajší kresťanský svet veľmi dôležité najmä zo psychologického hľadiska. Dovtedy totiž panoval mýtus, že Turci sú neporaziteľní. V roku 1574 sa im síce ešte podarilo dobyť Tunis, no so snom o námornej nadvláde sa Istanbul musel nadobro rozlúčiť.

Predposratosť užitočných idiotov

O historickej pamäti súčasnej Európy svedčí aj to, že Bertinotti nechal pôvodný obraz nahradiť fotografiou srnky. Keď sa ho novinári pýtali na tento zvláštny čin, odvetil im, že mu išlo len o gesto mieru a dialógu voči rýchlo rastúcej moslimskej komunite v Taliansku. Starý obraz totiž niesol názov „Námorný stret medzi kresťanmi a barbarmi“.

To by však nemalo predstavovať problém. Veď v dobe, kedy sa obraz maľoval, ešte neexistovala politická korektnosť a slovom „barbar“ boli už od rímskych čias označovaní všetci cudzinci. Na opis Bertinottiho gesta sa asi najlepšie hodí terminus technicus „predposratosť“, ktorý s obľubou v tomto kontexte používa spisovateľ Peter Pišťanek.

V súčasnej Európe je módou zapierať svoje dejiny a preventívne odstraňovať všetko, čo by moslimských privandrovalcov mohlo akokoľvek provokovať. A to trebárs aj vtedy, ak oni nič také nežiadajú. „Užitočných idiotov“ sa medzi domácimi „dhimmies“ nájde viac než dosť.

Pritom víťazstvo pri Lepante je veľkou udalosťou práve talianskych dejín. Kresťanské námorné sily boli popri Španieloch tvorené prevažne vojskami pápežského štátu, Benátok a Janova. Tieto štátne útvary sa nachádzali na Apeninskom polostrove.

V mnohých starobylých kostoloch z obdobia, kedy Európu sužovala turecká expanzia, sa nachádzajú historické sochy a maľby proroka Mohameda ako sa smaží v pekle alebo skláňa chrbát pod čižmou kresťanských svätcov. Čo tak rozbiť sochy a zatrieť fresky, aby sme sa náhodou nedotkli niekoho cítenia?

Vyblednutá pamiatka

Taliansko nie je jedinou obeťou tejto módy. Napríklad v britských školách sa z vyučovania vytrácajú zmienky o holocauste, učitelia sa totiž boja hnevu svojich moslimských študentov. Mladých prisťahovalcov totiž vychovávajú v tom, že vyvražďovanie židov v koncentračných táboroch sa nikdy nestalo. Podobne sa nesmie hovoriť ani o križiackych výpravách. Čo by nato asi povedal anglický kráľ Richard I. Levie Srdce, ktorý na konci 12. storočia porazil aj legendárneho sultána Saladína?

V priebehu stáročí často chýbalo len málo a celá Európa by sa dostala do područia orientálnych despotov. Že sa tak nestalo vďačíme naším predkom, ktorí položili život v bitkách pri Poitiers (732), pri Viedni (1529 a 1683) a v neposlednom rade aj pri Lepante. Oni všetci by dnes boli zhrození zo svojich potomkov. Ako spieva Daniel Landa v pesničke Tradice:

Teď už odchází, jedou do nebe,

beze mne bez tebe.

Nic je neprovází, jsou celí užaslí a

ohně vyhasly.“

Užitočný odkaz:

Viac o bitke pri Lepante tu:

http://www.prave-spektrum.sk/article.php?315