Prečo sa potrebujeme vyrovnávať s minulosťou ?

Autor: Igor Skúpy | Publikováno: 6.1.2007 | Rubrika: Zamyšlení
Bolsnac04

Domnievam sa, že k odpovedi na otázku prečo a či vôbec sa potrebujeme vyrovnávať s minulosťou by sme sa mohli dopracovať nasledovným spôsobom. Predovšetkým si musíme vyjasniť vzťah medzi reflexiou minulosti a možnými dopadmi na budúcnosť. Ďalej je potrebné zaoberať sa niečím ako je metafyzika viny: Konkrétne mám na mysli predovšetkým niečo na spôsob jaspersovského (Karl Jaspers bol nemecký existencialistický filozof zaoberajúci sa okrem iného i metafyzikou viny nemeckého národa počas nacizmu, pozn. aut.) prístupu, ktorý spočíval v poctivej reflexii podielu viny na zločinoch nacizmu v jednotlivých rovinách nemeckej spoločnosti od kolektívnej až k individuálnej. A hlavne nesmieme pri tom zabudnúť na identifikáciu podstaty toho s čím sa potenciálne chceme vyrovnávať. Takýmto spôsobom by sa nám mohlo podariť vymedziť referenčný rámec pre identifikáciu problému a nájdenie možných východísk. Čo sa týka vzťahu minulosti a potenciálneho budúceho vývoja, tu by som za kľúčové považoval pomenovanie príčin neustáleho opakovania tých istých chýb, ktoré súvisia nielen s nedokonalou podstatou ľudskej prirodzenosti, ale podľa môjho názoru i s nedostatočnou snahou o poučenie sa z minulosti. To znamená nie len v zmysle reflexie negatívnych dôsledkov, ale i a to predovšetkým v intelektuálne poctivej snahe o identifikáciu koreňov problému (Samozrejme mám na mysli predovšetkým totalitaristické tendencie o vyrovnanie s ktorých dôsledkami mi predovšetkým ide, pozn. aut.). Čiže o prepojenie podstaty problému so snahou o metafyzický (normatívny) akcent a identifikáciu historického kauzálneho reťazca presne v duchu odkazu Georga Orwella, ktorý tvrdil že kto ovláda minulosť v konečnom dôsledku ovláda i budúcnosť.

Takýto prístup považujem za dostatočne komplexný a legitímny. Čo sa týka aktuálneho stavu je potrebné zamerať sa nie len na slovenské status quo, ale i širší mienkotvorný kontext, ktorý má bohužiaľ na komplexné chápanie problému dosť deformujúci vplyv.

Ide totiž o to, že mienkotvorný mainstream (hlavný prúd) je predovšetkým vo vzťahu ku komunistickej minulosti nastavený na relativistické vnímanie a to z dôvodu primárne ľavicového videnia sveta. Preto snahy o pomenovanie problému pravým menom vníma ako akýsi pokus o delegitimizáciu socialistickej (komunistickej) revolúcie, samozrejme ukrytej pod vlajkou ľavicového pseudoliberalizmu a z toho vyplývajúcej pokrokársky interpretovanej nevyhnutnosti dejín, ale revolučná podstata sa nemení. Keď sa naozaj chceme vyrovnávať s minulosťou reprezentovanou totalitarizmami dvadsiateho storočia, musíme sa tejto skutočnosti postaviť čelom a to aj s predpokladaným rizikom škandalizácie a fašistických či reakcionárskych či dokonca i jakobínskych (sic!) nálepiek. Pokiaľ ide o podstatu problému toho s čím sa treba vyrovnávať, teda totalitarizmami dvadsiateho storočia (i keď v našich podmienkach ide primárne o komunizmus, pozn. aut.) myslím si, že treba nájsť ich spoločný menovateľ. Treba povedať nahlas, že sa jedná o jeho identifikáciu v zmysle môjho „obľúbeného“ odklonu od prirodzenoprávneho videnia sveta v prospech radikálneho sekularizmu a z toho vyplývajúcich utopistických a teda aj totalitaristických tendencií, či už ich identifikujeme vo francúzskej revolúcii (ako správni jakobíni, pozn. aut.) alebo ešte skôr.

A teraz sa vráťme na Slovensko. Vyrovnávanie sa s minulosťou v našich postkomunistických podmienkach má samozrejme ešte ďalšie špecifiká. Predovšetkým by malo ísť, aspoň podľa môjho názoru, o samotný úspech transformačného procesu, čo pri silnom vplyve nomenklatúrnych elít bývalého režimu nie je vôbec jednoduchá úloha. Za prioritné to považujem predovšetkým v bezpečnostnej oblasti z dôvodu možného pretrvávajúceho prepojenia na postsovietske vplyvové štruktúry. A s tým súvisiace prepojenia nomenklatúrnych „bratstiev“ v hospodárskej sfére. Práve zvládnutie tohto problému priamo súvisí s úspešnou snahou o vyrovnanie sa s minulosťou nie len v metafyzickej, ale ako sa ukazuje i v praktickej rovine. Čiže o akomsi revanšizme nemôže byť ani reči. Presne naopak, myslím si, že práve tu by mali zohrávať postkomunistické mienkotvorné elity dominantnú úlohu a to i napriek celosvetovému trendu, ktorý je ako sme si už ukázali väčšinovo v opačnom garde. Keď už sa snažím o legitimizáciu vyrovnávania sa s minulosťou a to predovšetkým komunistickou, mal by som sa pokúsiť načrtnúť i konkrétne riešenie. Modelovým príkladom by samozrejme mohla byť nemecká denacifikácia. To je ale z dôvodov nie len mienkotvorných vo vzťahu ku komunizmu ale i z typológie zaužívaných postkomunistických transformačných modelov predsa len nerealistické. Koniec koncov nacistické Nemecko bolo na rozdiel od Sovietskeho zväzu porazené vojensky a režim bol reformulovaný zhora. Napriek tomu určité možnosti tu sú.

Predovšetkým je dôležité ubrániť Ústav pamäti národa, aj keď si uvedomujem, že po smrti Jána Langoša a i v súvislosti s aktuálnou politickou konšteláciou to nebude jednoduché. Ďalší precedens, ktorý tu existuje aj keď je v súčasnosti na Slovensku neaktuálny, je tzv. „lustračný zákon“ (To avšak neznamená, že aktuálny už nikdy nemôže byť, pozn. aut.). A aj medzinárodný tlak na transparentné previerky Národného bezpečnostného úradu by mohol zohrať pozitívnu rolu.

Summa summarum: Dovolím si tvrdiť, že v na úvode nastolenú otázku či je potrebné vyrovnávať sa s minulosťou je treba odpovedať nasledovne: Vyrovnávať sa s minulosťou je nielen potrebné, ale ak chceme úspešne zavŕšiť transformačný proces a trvalo sa ukotviť v transatlantických štruktúrach i nutné. Za najdôležitejšiu prioritu pri tom považujem filozofickú (metafyzickú) rovinu, a to ako som jasne zdôraznil nie len v slovenskom či postkomunistickom ale v širšom predovšetkým mienkotvornom kontexte a to i na aréne kultúrnovojnového súperenia (Predsa len i ľavicovo liberálni disidenti, ako napr. Václav Havel či Adam Michnik, sú skôr naklonení k relativistickému ponímaniu vyrovnávania sa s minulosťou, pozn. aut.).

PS: Už Burke i Tocqueville vedeli, že bez poznania histórie sme odkázaní na „blúdenie v temnotách“.

Převzato ze stránek Don Quichotte

3104 čtenářů | 
HodnoceníHodnoceníHodnoceníHodnoceníHodnocení
Tisknout článek Poslat článek e-mailem
Vaše hodnocení: 

Zde můžete nastavit své hodnocení

Čtěte také

ePortal.cz

Patnáctiletý student Sorosova gymnázia v Praze Jan Ťuhík byl nominován na Nobelovu cenu míru. Kvůli demonstracím za Václava HavlaZa Jakla se vylučuje z ODS?Ministr vnitra Islámského státu Abbdulah Al-Hamaida varuje uživatele sociálních sítí, aby si nedovolovali neschvalovat teroristické útoky v Evropě„Nepovedený“ příměr Václava Klause ml. naplno odhalil nedemokratickou podstatu současné EU Kdo jsou protiizraelští aktivisté EAPPI?

euPortal.cz

Africký imigrant chtěl upálit děti v autobuse. Podívejte se na videoMultikulturní obohacení v Praze na náplavce. Podívejte se

Eurabia.cz

Už je to zde! Autocenzura a lezení muslimům do zadku v novozélandské společnosti zesilujíBritské úřady hájí islám a diskriminují bývalé muslimy za kritiku islámu. Výsledek multikulturalismu

FreeGlobe.cz

Velká multikulturní rvačka Arabů a Turků (+ video)Senegalec unesl autobus s dětmi a podpálil ho. Nesouhlasil s imigrační politikou italské vlády (+ foto)

Nezdravi.cz

Co je podstatou stárnutí? Je to cílená autodestrukce? Proč se to vyvinulo? Jak ho zpomalit, anti-aging? Tímto si můžete prodloužit životHliník sa nachádza v mnohých vakcínach/vysoká hladina jedovatého hliníku v mozgu autistov

euServer.cz

Nadšená Schwarzenbergova chvála Petříčka je nejtěžší obžalobou současné ČSSDMadeleine Albrightová a obchod s drogami, prostituce, krádeže aut a obchod s orgány zavražděných. 11. výročí vyhlášení samostatnosti Kosova

eOdborar.cz

Boj za klima? Ale jděte! Naopak velice dobrý kšeft. Greta Thunberg je pro rodiče slepice snášející zlaté vejcePrivatizace sociálních služeb ve Finsku vede k zhoršení péče a otřesnému zacházení s lidmi

ParlamentniListy.cz

„Kdo zná celý můj repertoár, ví předem mou odpověď.“ Tomáš Ortel se pro PL vyjádřil k útoku na mešity v Christchurch„Ježíšmarjá, který idiot vám toto řekl?“ Prezident Zeman se nebývale silně rozčílil při rozhovoru s novináři. Zde je důvod
Anketa
Žádné aktivní ankety nebyly nalezeny
Články autora
Přihlášení uživatele
Jméno:
Heslo:

RSS feed Zasílání upozornění