Prečo sa potrebujeme vyrovnávať s minulosťou ?

Autor: Igor Skúpy | Publikováno: 6.1.2007 | Rubrika: Zamyšlení
Bolsnac04

Domnievam sa, že k odpovedi na otázku prečo a či vôbec sa potrebujeme vyrovnávať s minulosťou by sme sa mohli dopracovať nasledovným spôsobom. Predovšetkým si musíme vyjasniť vzťah medzi reflexiou minulosti a možnými dopadmi na budúcnosť. Ďalej je potrebné zaoberať sa niečím ako je metafyzika viny: Konkrétne mám na mysli predovšetkým niečo na spôsob jaspersovského (Karl Jaspers bol nemecký existencialistický filozof zaoberajúci sa okrem iného i metafyzikou viny nemeckého národa počas nacizmu, pozn. aut.) prístupu, ktorý spočíval v poctivej reflexii podielu viny na zločinoch nacizmu v jednotlivých rovinách nemeckej spoločnosti od kolektívnej až k individuálnej. A hlavne nesmieme pri tom zabudnúť na identifikáciu podstaty toho s čím sa potenciálne chceme vyrovnávať. Takýmto spôsobom by sa nám mohlo podariť vymedziť referenčný rámec pre identifikáciu problému a nájdenie možných východísk. Čo sa týka vzťahu minulosti a potenciálneho budúceho vývoja, tu by som za kľúčové považoval pomenovanie príčin neustáleho opakovania tých istých chýb, ktoré súvisia nielen s nedokonalou podstatou ľudskej prirodzenosti, ale podľa môjho názoru i s nedostatočnou snahou o poučenie sa z minulosti. To znamená nie len v zmysle reflexie negatívnych dôsledkov, ale i a to predovšetkým v intelektuálne poctivej snahe o identifikáciu koreňov problému (Samozrejme mám na mysli predovšetkým totalitaristické tendencie o vyrovnanie s ktorých dôsledkami mi predovšetkým ide, pozn. aut.). Čiže o prepojenie podstaty problému so snahou o metafyzický (normatívny) akcent a identifikáciu historického kauzálneho reťazca presne v duchu odkazu Georga Orwella, ktorý tvrdil že kto ovláda minulosť v konečnom dôsledku ovláda i budúcnosť.

Takýto prístup považujem za dostatočne komplexný a legitímny. Čo sa týka aktuálneho stavu je potrebné zamerať sa nie len na slovenské status quo, ale i širší mienkotvorný kontext, ktorý má bohužiaľ na komplexné chápanie problému dosť deformujúci vplyv.

Ide totiž o to, že mienkotvorný mainstream (hlavný prúd) je predovšetkým vo vzťahu ku komunistickej minulosti nastavený na relativistické vnímanie a to z dôvodu primárne ľavicového videnia sveta. Preto snahy o pomenovanie problému pravým menom vníma ako akýsi pokus o delegitimizáciu socialistickej (komunistickej) revolúcie, samozrejme ukrytej pod vlajkou ľavicového pseudoliberalizmu a z toho vyplývajúcej pokrokársky interpretovanej nevyhnutnosti dejín, ale revolučná podstata sa nemení. Keď sa naozaj chceme vyrovnávať s minulosťou reprezentovanou totalitarizmami dvadsiateho storočia, musíme sa tejto skutočnosti postaviť čelom a to aj s predpokladaným rizikom škandalizácie a fašistických či reakcionárskych či dokonca i jakobínskych (sic!) nálepiek. Pokiaľ ide o podstatu problému toho s čím sa treba vyrovnávať, teda totalitarizmami dvadsiateho storočia (i keď v našich podmienkach ide primárne o komunizmus, pozn. aut.) myslím si, že treba nájsť ich spoločný menovateľ. Treba povedať nahlas, že sa jedná o jeho identifikáciu v zmysle môjho „obľúbeného“ odklonu od prirodzenoprávneho videnia sveta v prospech radikálneho sekularizmu a z toho vyplývajúcich utopistických a teda aj totalitaristických tendencií, či už ich identifikujeme vo francúzskej revolúcii (ako správni jakobíni, pozn. aut.) alebo ešte skôr.

A teraz sa vráťme na Slovensko. Vyrovnávanie sa s minulosťou v našich postkomunistických podmienkach má samozrejme ešte ďalšie špecifiká. Predovšetkým by malo ísť, aspoň podľa môjho názoru, o samotný úspech transformačného procesu, čo pri silnom vplyve nomenklatúrnych elít bývalého režimu nie je vôbec jednoduchá úloha. Za prioritné to považujem predovšetkým v bezpečnostnej oblasti z dôvodu možného pretrvávajúceho prepojenia na postsovietske vplyvové štruktúry. A s tým súvisiace prepojenia nomenklatúrnych „bratstiev“ v hospodárskej sfére. Práve zvládnutie tohto problému priamo súvisí s úspešnou snahou o vyrovnanie sa s minulosťou nie len v metafyzickej, ale ako sa ukazuje i v praktickej rovine. Čiže o akomsi revanšizme nemôže byť ani reči. Presne naopak, myslím si, že práve tu by mali zohrávať postkomunistické mienkotvorné elity dominantnú úlohu a to i napriek celosvetovému trendu, ktorý je ako sme si už ukázali väčšinovo v opačnom garde. Keď už sa snažím o legitimizáciu vyrovnávania sa s minulosťou a to predovšetkým komunistickou, mal by som sa pokúsiť načrtnúť i konkrétne riešenie. Modelovým príkladom by samozrejme mohla byť nemecká denacifikácia. To je ale z dôvodov nie len mienkotvorných vo vzťahu ku komunizmu ale i z typológie zaužívaných postkomunistických transformačných modelov predsa len nerealistické. Koniec koncov nacistické Nemecko bolo na rozdiel od Sovietskeho zväzu porazené vojensky a režim bol reformulovaný zhora. Napriek tomu určité možnosti tu sú.

Predovšetkým je dôležité ubrániť Ústav pamäti národa, aj keď si uvedomujem, že po smrti Jána Langoša a i v súvislosti s aktuálnou politickou konšteláciou to nebude jednoduché. Ďalší precedens, ktorý tu existuje aj keď je v súčasnosti na Slovensku neaktuálny, je tzv. „lustračný zákon“ (To avšak neznamená, že aktuálny už nikdy nemôže byť, pozn. aut.). A aj medzinárodný tlak na transparentné previerky Národného bezpečnostného úradu by mohol zohrať pozitívnu rolu.

Summa summarum: Dovolím si tvrdiť, že v na úvode nastolenú otázku či je potrebné vyrovnávať sa s minulosťou je treba odpovedať nasledovne: Vyrovnávať sa s minulosťou je nielen potrebné, ale ak chceme úspešne zavŕšiť transformačný proces a trvalo sa ukotviť v transatlantických štruktúrach i nutné. Za najdôležitejšiu prioritu pri tom považujem filozofickú (metafyzickú) rovinu, a to ako som jasne zdôraznil nie len v slovenskom či postkomunistickom ale v širšom predovšetkým mienkotvornom kontexte a to i na aréne kultúrnovojnového súperenia (Predsa len i ľavicovo liberálni disidenti, ako napr. Václav Havel či Adam Michnik, sú skôr naklonení k relativistickému ponímaniu vyrovnávania sa s minulosťou, pozn. aut.).

PS: Už Burke i Tocqueville vedeli, že bez poznania histórie sme odkázaní na „blúdenie v temnotách“.

Převzato ze stránek Don Quichotte

3241 čtenářů | 
HodnoceníHodnoceníHodnoceníHodnoceníHodnocení
Tisknout článek Poslat článek e-mailem
Vaše hodnocení: 

Zde můžete nastavit své hodnocení

Čtěte také

ePortal.cz

Glosy: O zahraniční politice a Andrejově beztrestnostiNaděje pro Izrael? Švédská ministryně zahraničí Margot Wallström odstupujeZe zápisníku demonstrantaO co jde v případu Koněv? Veřejná služba? Ne, propaganda!

euPortal.cz

Gretenismus dneška: Stačí málo a lze rozvrátit celý svět. Blažené doby, kdy nebyli idioti online. Zdroje na zničení našeho národa jsouMigrant v Německu vzal kojence jako rukojmí, aby zůstal v EU

Eurabia.cz

Orbán elegantně setřel notorického opilce a šéfa EU: Lucembursko? A co ten národ dokázal? Na co může být hrdý?Socialisté s vedením EU otevřeli italské přístavy a již mají úspěšné výsledky: Nový africký uprchlík zneužil desetiletou holčičku

FreeGlobe.cz

Černý raper integrovaný v Evropě vyzývá k zotročení a zabíjení bělochů (+ video)Špiclovali Židi Trumpa a nasadili na něj odposlechy?

Nezdravi.cz

Co je podstatou stárnutí? Je to cílená autodestrukce? Proč se to vyvinulo? Jak ho zpomalit, anti-aging? Tímto si můžete prodloužit životVeganka tvrdí, vejce jsou pro vaše zdraví horší než kouření. Takto to prý zjistila

euServer.cz

Krutá nemoc Karel Gotta. Pražská kavárna a ubožáci na FB si mohou opět do mistra kopnoutJako republika jsme Koněva prohráli

eOdborar.cz

Výsledek snahy EU zničit průmysl slaví úspěch. V českých firmách začalo masové propouštěníŠvédští policisté neumí číst a psát. Výsledek inkluze a úpadku vzdělání ....

ParlamentniListy.cz

Omlouvejte dětem stávkové pátky a ještě více učte o zelených tématech. Z dopisu pražského radního školám se některým učitelů dělá nevolnoZločiny státních zastupitelství. Prezident má právo zasáhnout proti nekalostem páchaným v talárech, vzkazuje bouřící opozici ústavní právník
Anketa
Žádné aktivní ankety nebyly nalezeny
Články autora
Přihlášení uživatele
Jméno:
Heslo:

RSS feed Zasílání upozornění