Čo s volebným právom? "Volebné právo každému?"

Autor: Jozef Fiľko  | Publikováno: 24.4.2007 | Rubrika: Politika
Volby

Zámerom tohto princípu bola určite absolútna rovnosť ľudí. Každý má hlas s rovnakou váhou. Je to teda idea francúzskej revolúcie (i keď to neplatí úplne). Dnes však existuje množstvo nevyjasnených otázok. Napĺňa tento systém naše očakávanie? Prečo čím ďalej, tým menej ľudí chodí voliť? Nesú všetci ľudia rovnakú mieru zodpovednosti za voľby? Premietajú sa výsledky volieb do životov všetkých ľudí rovnako?

To, že tento systém dáva každému, po splnení zákonných podmienok, rovnakú váhu hlasu ešte neznamená, že je spravodlivý. Výsledkom tejto „rovnosti“ je, že ľudia nie sú motivovaní voliť a neznášajú výsledok voľby rovnako. Časté je, že hovoríme o zbytočnosti hlasovania, veď predsa jeden jediný hlas nič nezmení. Napriek tomu sme v ostatnej dobe zažili hlasovania, keď stovky ba dokonca desiatky hlasov rozhodovali o vláde, prezidentovi či parlamente (príkladom sú posledné voľby prezidenta USA na Floride, parlamentné voľby v Taliansku, Nemecku alebo Česku).

Ďalším dôsledkom systému jeden človek – jeden hlas je, že ak v štáte existuje povedzme 25% skupina voličov, ktorí sú viac či menej závislí od štátnej podpory, dotácií, dôchodku a podobne, je veľmi pravdepodobné, že dajú svoje hlasy strane, ktorá bude presadzovať zvyšovanie týchto platieb na úkor skupiny, ktorá je ekonomicky aktívna a štát udržuje pri živote. A 25% je pomerne silný hlas ak vezmeme do úvahy veľkosť účasti voličov na voľbách.

Ďalej tento systém nemotivuje k občianskej zodpovednosti a ľudia neraz odmietajú alebo ignorujú svoju zodpovednosť za zvolený parlament, vládu či prezidenta. Ako príklad spomeniem Francúzsko. V prvom kole prezidentských volieb je zvolený s vyše 20% i Jean-Marie Le Pen. Prakticky ihneď vyrážajú Francúzi do ulíc a protestujú. Ale proti komu? Proti sebe?

Nie len slovenskou tradíciou je selektívna pamäť. Opýtajme sa Slováka na históriu jeho národa a spomenie Veľkú Moravu, snáď aj Solúnskych bratov, potom vpád Maďarov na „naše“ územie a Slovákov utláčaných v Uhorsku. Horko-ťažko si spomenie na Prvú republiku a nakoniec bude asi hovoriť o Slovenskom štáte. Ak sa však napríklad opýtame, prečo je Bratislava kráľovským mestom, dá sa očakávať, že bude mlčať a krčiť plecami.

Žeby tu korunovali kráľov? Ale akých kráľov? No dosť bolo selektívnej pamäti. Pre moju tému je dôležitá skôr história práva. Na Slovensku, pardon v hornom Uhorsku, rovnako ako v celom Uhorsku, platilo zvykové právo. Uhorsko, napriek personálnej únii s Rakúskom a vplyvu okolitých štátov, malo právny systém založený po stáročia na zvykovom práve. A tento právny systém nebol nikdy kodifikovaný. Existovali len nezáväzné súkromné kodifikácie.

Najvýznamnejšia kodifikácia bolo Tripartitum od Horno-Uhorčana Ištváňa Verböcziho (rozumej Slováka, Štefana z Vrbového). Uhorské zvykové právo bolo napriek rozsiahlosti, pomerne úspešne praktizované. Naproti tomu spomeňme len na prvý pruský Občiansky zákonník (z roku 1794), ktorý mal 19000 (slovom devätnásť tisíc!) paragrafov a ďalšie tisíce odsekov. Ale opäť som zašiel priďaleko.

Čo som týmto historickým odbočením chcel povedať je, že na našom území existoval akýsi právny ostrov, na ktorý sme svojou zaslepenosťou zabudli. On dokonca platil ešte počas Prvej republiky. Tento uhorský bol v mnohom veľmi podobný napríklad i Anglickému. Uhorský parlament, ktorý však nebol zložený z národov (zanechajme na chvíľu nacionalizmus a nemyslime na vtedajšie pokusy o maďarizáciu), ale zo stavov, je z pohľadu súčasnosti videný ako nemorálny.

No treba ho chápať v kontexte doby, kedy existoval. Volebný systém presadzoval princíp váženého hlasu. V praxi to znamenalo, že jeden človek mohol napríklad zvoliť jedného poslanca (samozrejme ak sa v pomernej miere podieľal na daniach). Váha hlasu sa určovala práve výškou daní. Už len spomeniem, že vybrané dane sa v tej dobe pohybovali medzi 5 až 10% HDP (dnes 40% a viac).

Nie je ale mojím cieľom presadzovanie stavovského parlamentu. Chcem iba povedať, že existujú aj iné volebné systémy, ktoré určite nie sú nemorálne a neporušujú práva jednotlivcov. Zo všetkých by som rád ako prvý spomenul práve princíp daňami váženého hlasu. Je predsa prirodzené, že ak človek platí dane, sú to práve jeho peniaze a práca, ktoré dávajú štátnej moci možnosť fungovať. A tak rovnako prirodzená je otázka, prečo by nemal mať daňový poplatník primeranú moc rozhodovať o týchto peniazoch.

Pýtam sa, či by nebolo lepšie a spravodlivejšie previazať výšku zaplatených daní s váhou hlasu alebo iba obmedziť volebné právo ľudí, ktorí sú závislí od štátu. Tak by napríklad mohli voliť obecné zastupiteľstvo, prípadne prezidenta, ale nemohli by sa zúčastniť referenda či parlamentných volieb a tým spolurozhodovať o vláde.

Deťmi vážený hlas

Daňami vážený hlas je síce veľmi jasný a silný princíp, avšak domnievam sa, že existuje ešte lepší. Princíp založený na najstaršej inštitúcií akú ľudstvo pozná. Na rodine. Rodina a najmä jej hlava (v našom prípade obaja rodičia) nesú zodpovednosť nie len sami za seba, ale aj za členov rodiny, ktorí ešte nemajú volebné právo - deti.

Ak sa totiž narodí dieťa, nesú jeho rodičia od počiatku zodpovednosť za jeho život. Preto sa mi zdá logické, že by mali mať možnosť rozhodovať nie len sami za seba, ale aj za svoje deti. Tak by každý rodič mal mať možnosť hlasovať akoby dva krát. Najprv v svojom mene a potom v mene svojich detí. Je totiž prirodzené, že človek, ktorý je spoluzodpovedný za rodinu sa bude rozhodovať ďaleko zodpovednejšie a opatrnejšie ako mladý nezávislý jedinec, ktorý nesie zodpovednosť iba sám za seba a aj tú si často vôbec neuvedomuje. Pre jednotlivca, na rozdiel od rodiny, je prirodzene oveľa jednoduchšie opustiť napríklad rodnú krajinu.

Aj takýto systém by však mohol mať viac variant. Mohol by sa napríklad viazať na vek. Tak by napríklad túto „výhodu“ mali iba ľudia (rodičia) medzi 40 a 60 rokom života, pretože práve v tomto veku je oveľa pravdepodobnejšie, že sa ľudia budú správať racionálne. Iným variantom by bolo priame naviazanie hlasov detí na hlas rodiča bez obmedzovania veku. Tieto princípy určite nie sú diskriminačné, každý by totiž mal rovnakú šancu a prístup k volebnému právu.

Privilégium rodiča by existovalo iba do momentu právnej dospelosti dieťaťa. Zároveň si myslím, že nie je správne posúvať minimálny vek potrebný na výkon volebného práva smerom dole, ako sme toho svedkami napríklad v Rakúsku. Naopak, volebné právo by sa malo vrátiť aspoň k oným historickým 21 rokom. Ťažko totiž možno dúfať, že 16 ročný „puberťák“ sa bude rozhodovať racionálne, ak ešte nemá žiadne životné skúsenosti a nie je sebestačný.

Osobne preferujem kombináciu oboch spomenutých princípov. Teda hlasovacie právo dať iba ľudom, ktorí platia dane a zároveň nie sú závislí od príspevkov štátu (tým nemyslím iba „sociálne odkázaných“, ale aj podnikateľov, ktorí využívajú štátne dotácie). Zároveň ale privilegovať rodičov detí, práve pre ich dvojitú zodpovednosť, až do doby, kým ich deti nebudú spĺňať vekovú podmienku pre výkon volebného práva.

Som presvedčený, že iba takýto systém môže v súčasnosti priniesť do politických rozhodnutí viac racionality a spravodlivosti. Je možné, že v budúcnosti dospejeme k lepšiemu riešeniu. Ale dnes je isté, že princíp jeden človek – jeden hlas bol neúspešným pokusom, ako preniesť moc ľudu na jeho zástupcov v parlamente. V tomto smere je asi dobré zamyslieť sa aj nad obmedzením pasívneho volebného práva

www.prave-spektrum.sk

4067 čtenářů | 
HodnoceníHodnoceníHodnoceníHodnoceníHodnocení
Tisknout článek Poslat článek e-mailem
Vaše hodnocení: 

Zde můžete nastavit své hodnocení

Čtěte také

ePortal.cz

Sebevražda opravdu není řešení. Proč to média a politici nechápou? Pokud chcete, aby byla média plná vašeho "upalování", postupujte následovněKniha Prolomení hradeb od Petra Hampla určitě stojí za přečtení. Už ji máte doma? Správnej chlap je ženskáDotační socialismus nás žene do pekel

euPortal.cz

Tohle je další ukázka toho, k čemu vedou šílené ideologie genderu a politické korektnosti...Až přijde krize, nemůžeme čekat nic jiného než zhroucení a beznaděj, rozpadlé rodiny, explozi bezdomovectví a sebevražd. I řádění nadnárodních neziskovek, které se budou pracujícím ještě více vysmívat

Eurabia.cz

Indie nebude udělovat občanství muslimským imigrantům !Jako kůzlata: V Rakousku jen od začátku roku již pátá zavražděná imigrantem !

FreeGlobe.cz

Bude válka? Pentagon se chystá k útoku proti všem. Ale největším nepřítelem je údajně RuskoVýborně! Zelení šílenci se už nechtějí rozmnožovat

Nezdravi.cz

Co je podstatou stárnutí? Je to cílená autodestrukce? Proč se to vyvinulo? Jak ho zpomalit, anti-aging? Tímto si můžete prodloužit životHliník sa nachádza v mnohých vakcínach/vysoká hladina jedovatého hliníku v mozgu autistov

euServer.cz

Čtete tyhle vznešeně vyhlížející řádky a nevěříte svým očím. Propánakrále, kdo tohle psal? Někdo v ČT...Bandera se prokazatelně 13x tajně setkal s představiteli CIA. Například: 22.3.1950 v Hamburku, 17.5.1950 s CIA, 7.5.1951 na letecké základně USA ve Wiesbadenu...

eOdborar.cz

Takhle se lidí nebáli ani u nás za komunistické totality! Do městečka s 3 500 obyvateli, přijede 9 650 četníkůLevicová inkvizice zasahuje: Objevitel DNA, a nositel Nobelovy ceny, poukázal na nižší inteligenci Afričanů a byl okamžitě potrestán

ParlamentniListy.cz

,,Soukup? Znám ho. Bude to mazec.” Znalec porovnal šéfa Barrandova s Okamurou a ŽeleznýmDějeBIS? Nepřípustné! Bára Štěpánová upadla z koloběžky na hlavu. Babiš si ty presstituty snad platí, ani Slonková s Kubíkem nemohou být tak hloupí, lamentuje poslanec Volný
Anketa
Žádné aktivní ankety nebyly nalezeny
Články autora
Přihlášení uživatele
Jméno:
Heslo:

RSS feed Zasílání upozornění